Slovenský futbal je pre mňa okrajovou témou. Reprezentáciu samozrejme sledujem, ale prehra, ba ani výhra s mojím tepom väčšinou nič nespraví. Pozriem si zápas, pred zápasom si zistím koho Weiss nominoval a nenominoval, prečítam si články na internete, zbežne prebehnem diskusné príspevky k téme. To isté robím s témami ako konšpiračné teórie, new world order, Alessio Rastani, či Lana del Rey. Kecám, tému Lana del Rey beriem dosť vážne.

Čas vo vlaku by som dnes mohol stráviť oveľa príjemnejšie. V batohu mám tri ešte stále vychladené Plzne, balíček papríkových chipsov a na laptope nainštalovaný Football Manager . Trápilo by ma však, ak by som sa k slovenskému futbalu nevyjadril a verím, že sa mi uľaví aspoň tak, ako sa mi uľavilo včera, keď som o jednej v noci písal sťažnosť na Železničnú spoločnosť. Ako zistil Cimrman pri skúmaní polárneho človeka, človek sa nepotrebuje zhovárať, človek sa skrátka potrebuje vykecať. A ja to potrebujem vždy, keď mám pocit, že niečo nefunguje tak, ako by to fungovať mohlo. Mohol som pod miernym vplyvom pilsenu priviesť Arsenal k víťazstvu v Lige Majstrov, vybral som si však väčšiu výzvu. Ukázať, že cár je už strašne dlho nahý, aj keď si to zopár ľudí ešte stále nechce pripustiť.

Vlado Weiss nie je zlý tréner. Na slovenské pomery. V slovenských pomeroch potrebujete mať dobré známosti, ak nechcete byť zlým v čomkoľvek. Vlado Weiss tieto dobré známosti má. To z neho robí dobrého futbalového trénera. Na slovenské pomery.
Vlado Weiss mal počas svojej kariéry veľa šťastia. Je jasné, že veľa šťastia potrebujete vždy, ak chcete niečo dokázať. Vlado Weiss mal toho šťastia oveľa viac, ako ktokoľvek iný. Výhra v lotérii z vás nikdy nespraví múdreho človeka, ktorý sa k svojmu bohatstvu dostal svojou tvrdou prácou. Ani ak by ste v tej lotérii vyhrali niekoľkokrát za sebou. Weissovi sa presne to podarilo. Vyhral v Lotte, v Kene aj v Euromiliónoch.

Všetko to začalo s Celticom. Presne si pamätám, ako som si zapol zápas za stavu 1:0 pre Petržalku. Nechápal som tomu čo sa dialo. Halenár hral životný zápas, Celtic podával možno najhorší zápas v histórii klubu. V Glasgowe to už bolo iné kafe a len málo chýbalo k tomu, aby Celtic náskok Petržalky nevyrovnal. Weiss zápas v Škótsku takticky nezvládol.
S Partizanom, ale aj v základnej skupine Ligy Majstrov to už bolo o inom. Je však otázne, či k tomu dopomohli Weissove schopnosti alebo eufória z postupu a jedinečná príležitosť predať sa do zahraničia. Petržalka v Lige Majstrov bola úspechom, ťažko však hovoriť o nejakom zázraku. V Lige Majstrov sa podboné úspechy v minulosti, ale aj v súčasnosti podarili aj transparentnejšie riadeným klubom ako bola Kmotríková Petržalka. Mimochodom o fungovaní a transparentnosti Artmedie najviac hovorí hodený bicykel na trávnik. O tom, že za úspechy Petržalky nemôže len Weiss nemali ilúzie ani domáci fanúšikovia.

Weissa v Rusku som nesledoval. Hlavne preto, že v Rusku nesledujem prakticky nič. V mojom futbalovom živote sa znovu objavil až po tom, čo sa z neho stal reprezentačný tréner slovenskej reprezentácie. Bol som nadšený. Postupne som bol len spokojný. Spokojný s tým, že má výsledky, aj keď sa na našu hru nedalo pozerať.
Skupina s Českom, Poľskom a Slovinskom vyzerala vyrovnane. Každý z tejto štvorice mohol skupinu vyhrať, tu sa však ukázala Weissova najväčšia prednosť – hrať v správnom čase proti tímu, ktorý má bad day at the office, v prípade Poľska, hrať proti mužstvu, ktoré sa zmieta v škandáloch a v najväčšej kríze v histórii. Weiss mal v tejto dobe k dispozícii to najperspektívnejšie mužstvo, aké sme kedy mali. Z maxima vyťažil to, čo by dokázal vyťažiť ktokoľvek iný a možno i menej. V rozhodujúcom zápase so Slovinskom sme totálne zlyhali a nebyť toho, že Poliaci prežívali nie deň blbec, ale deň idiot, Slovensko by do Afriky necestovalo.

Afrika sa na Slovensku berie ako obrovský zázrak, ako niečo o čom sa nesmie pochybovať. Pravda je však taká, že sme nič zázračné nedokázali. Taliansko bolo v skupine favoritom len kvôli menu, kvôli histórii. Nikto normálny však nečakal, že Taliani majú na to, aby to v Afrike dotiahli ďaleko. Paraguaj je súper na našej úrovni a Nový Zéland súper, ktorého by sme mali vedieť poraziť v deviatich z desiatich zápasov. Tak nejako podobne sa nám vlastne aj darilo. Postup zo skupiny bol reálnym cieľom, ktorý sa nám podarilo splniť. Opäť si dovolím byť trúfalým a poviem, že by sa nám to podarilo aj s niekým iným na lavičke.

V kvalifikácii na EURO sme hneď po vyžrebovaní skupín patrili k favoritom. A oprávnene. Generácia hráčov, ktorých momentálne máme k dispozícii sa nerodí každý rok. Nepotrebujete mať mužstvo plné hviezd, ak však máte v dispozícii stopéra Liverpoolu, jedného z najlepších hráčov talianskej ligy, niekoľko skúsených hráčov zo svetových líg a niekoľko talentov, je logické, že sa od vás bude očakávať úspech. Weiss však vedel, že si môže dovoliť čokoľvek. Média sa ho boja tak, ako sa svojho času báli Muftyho, zväz si nedovolí nič, lebo by stratil ešte aj to nepatrné promile rešpektu, ktoré má u slovenskej verejnosti. A tak Weiss začal vykonávať aj vedľajší job. Nominácie boli čoraz viac nelogické, aj keď pozorným pozorovateľom nemohlo ujsť pozadie týchto nominácii. Vrcholom bolo, keď si Vlado našiel ešte jeden part time job a opäť bolo všetko v rámci kostolného poriadku. Výsledky však boli čoraz horšie a nominácie nezmyselnejšie. Šťastie sa vyčerpalo.

Weiss sa zapísal do histórie slovenského futbalu, je však len na ňom, či v nej bude zapísaný ako pozitívny alebo negatívny hrdina. Odpustiť sa dá čokoľvek, nie však človeku, ktorý neprejaví ani štipku sebareflexie a pokory. Futbal je krásny v tom, že v ňom potrebujete všetko – talent, šťastie, odvahu. Môžete v ňom fungovať, ak máte jednu z týchto vecí, nikdy však nebudete patriť k najlepším, ak vám niečo z toho chýba. Vždy sa časom ukáže na čom bol váš úspech postavený. U Weissa je to jasnejšie po každom odohratom zápase.